24 Feb 2017

+++Východný front, jeseň ´44+++

Blatistú jeseň roku 1944 dostal prieskumný element divízie Wiking za úlohu spojiť líniu frontu so susednými jednotkami a zabrániť tak silám červenej armády v prieniku medzi jednotlivými sektormi nemeckej obrany. 


+++veliteľ+++
leutnant Reinhard Striebke a jeho zástupca

+++pechota+++
1. jednotka - 2x SMG, 2x panzerfaust, 6x STG
2. jednotka - 2x SMG, 2x panzerfaust, 2x LMG
3. jednotka - 1x SMG, 1x STG, 2x panzerfaust, 2x LMG
panzerschreck team

+++vozidlá+++
1x Sd.Kfz 251/9
1x Sd.Kfz 250/9

+++transport+++
2x Sd.Kfz 251/1
sdkfz 250/9 a pechota boli veteráni, leutnant a zvyšok boli regular


Do opusteného rozbombardovaného komplexu sa ako prvá dostala jednotka pechoty podporovaná prieskumným vozidlom Sd.Kfz 250/9


Iný pohľad na danú jednotku, ako sa kryje za múrom.


Sovietsky predvoj tvorila veľká jednotka neskúsených brancov vedená komisárom NKVD.


Po ceste na ľavom krídle nemeckých pozícií sa prirútil GAZ s delom v závese. Než si stihol sovietsky vodič uvedomiť, že sú v oblasti nemci, útočné pušky rozstrieľali vozidlo a niekoľko mužov v ňom zranili. Družstvo strelcov vyskočilo za priľahlý múr a delostrelci odtiahli delo od horiaceho vraku.


Obligátne obrázky mačičky. V tomto prípade zlopičusa, ktorý nás so záujmom sledoval.



Na pravom krídle sa zjavil IS-2 s družstvom tankodesantnikov. Nakoľko viel zo zničeného GAZ stúpajúci dym, ako veterán mnohých bitiek sa kryl za vyhoreným transportérom. 


Skúsená posádka ešte v pohybe trafila nemecké obrnené vozidlo, ale náboj sa iba obtrel o pancier a stroj nezničil.


Momentka z boja, Ulrich sa neskôr vrátil k svojim spolubojovníkom pod schodami. 


Jednotka unterscharfuhrera Johannesa Ramba, ktorá vystúpila z obrneného transportéra, zaútočila na družstvo z GAZ a v krutom boji na nože ho zničili.


Výsledok odvážneho útoku.


Družstvo nováčikov postupuje lesíkom k centru bojiska, kde sa nachádzali zásoby pohonných hmôt.


Zaskočil ich však prekvapivý príchod obrneného transportéru a jednotky Wikingov, ktorí zasypali sovietskych vojakov silnou paľbou.


Pár záberov do spravodajského týždenníka.


Pár záberov do spravodajského týždenníka


IS-2 sa zameral na obrnený transportér na ľavom krídle a jedným výstrelom ho zničil. Následne prerazil múr a šiel do lesíka podporiť družstvo nováčikov.


Tá istá situácia, iný pohľad.


Obrnený transportér sekundy pred tým, než ho zasiahla strela z IS-2


Hoří má panenko


Do boja sa zapojil aj Stummel.


leutnant Reinhard Striebke so zástupcom


 Krátky boj o centrálnu fabriku medzi tankodesantikmi a jednotkou Johannesa Ramba sa zvrtol na krvypreliatie z ktorého vyšli víťazne vojská Waffen SS


Víťazstvo bolo drahé, prežili iba traja muži. Ich počet sa mal následne ešte preriediť. 


Stummel sa snažil zamerať sovietskych sniperov na pravom krídle a odkryl sa tak bokom pre IS-2


Kanón z IS už našiel svoj cieľ. 


Aj napriek tomu, že v tom čase sa v lesíku nachádzal už úplne sám a v obkľúčení pechoty. Ktorú však držal v úctivej vzdialenosti guľometmi. 


Panzerfausty z jednej jednotky sa ku slovu nedostali.


Tankový veliteľ sa spoliehal na absenciu nemeckých ťažkých protitankových zbraní a na svoju výzbroj. Či už HMG z veže, alebo zadný guľomet, všetko, čo mohlo, pálilo po nemcoch.
Mohutný kanón však tesne minul odvážny Sd.Kfz 250/9


Sieg oder Bolschewismus...


...sa skončil tak, ako sa patrí.


Posledný preživší zo svojej jednotky, Johannes Rambo, sa vydal zničiť a obsadiť delo, ktoré ohrozovalo jednotky brániace sklad pohonných hmôt v centre bojiska.


Postupne ustrieľal celú posádku.


Otrasená jednotka SS sa snažila obísť sovietskeho behemota a zničiť ho panzerfaustami, no pod neutíchajúcou paľbou sa ani jeden z vojakov netrafil.


A netrafil sa ani panzerschreck.


Sovietsky sniper zranil a vyradil z boja leutnanta Striebkeho. Jeho adjutant však ostal na bojisku a bitku riadil až do konca. 


David a Goliáš. David nakoniec šikovne imobilizuje IS-2


Víťazný Johannes Rambo.


A nakoniec aj panzerschreck, ktorý zničil imobilizovaný IS-2, čím zistil víťazstvo nemeckej prieskumnej skupine. Zvyšky sovietskych síl sa stiahli z bojiska.


Hoří má panenko II


27 Jan 2017

+++ Aterna Prime: Reporty Inkvizície 001+++

+++Bodeamus Konx+++

Bledá žena v rohu miestnosti sa zachvela. Vzduch ochladol a na predmetoch v jej blízkosti sa znenazdajky vytvorila inovať. Bodeamus bol pripravený. Stál v ochrannom kruhu a v rukách mal amulety a svoju palicu moci.
„Odpovedz!“ vykríkol na spútanú ženu. „Odpovedz!“
„Warp... Warp o tebe vie Bodeamus... „ šepkal hlas, ktorý jej nemohol patriť. Akoby sa s ním aj zhmotnila chuť krvi a bronzu a poletovala miestnosťou.
„Odpovedz! Kde je Nawarraz! Kde je zradca!“ tvár starého inkvizítora sa stiahla hnevom a bojom so silami warpu.
„Vie o tebe! Hľadá to, čím ťa zastaví!“ krehké telo ženy sa skrútilo do nesprávnych uhlov, chlad, ktorý z nej sálal zosilnel.
„Nawarraz, démon! Nawarraz! Nestrácaj čas so zbytočnosťami!“ Bodeamus vyslal na zúbožené telo silný prúd moci. Žena vykríkla svojim aj démonským hlasom. Skrútila sa sama do seba, končatiny jej však smiešne trčali každá na inú stranu. Reťaze, ktorými bola priviazaná k stene sa začali triasť.
„Aterna.. Aterna Prime Bodeamus... tam si ťa nájde. Tam je...“ začal démon, ale skončila už sama žena.
V miestnosti sa prudko dvihla teplota, sila moci warpu ustúpila. Bodeamus chvíľu čakal v kruhu, potom pomaly vycúval. Díval sa na bledú ženu, ktorá sa zničene triasla v rohu, spútaná a dolámaná.
„Tak teda Aterna Prime,“ usmial sa sám pre seba a mimovoľne stisol jedno z tlačítok na stene. Zo stropu sa spustila servolebka, priblížila k žene a dvoma rýchlymi vpichmi vstrekla jed.
Keď Bodeamus odchádzal, žena pokojne, s úsmevom na tvári, zaspávala.  


+++Harken deBriss+++

                Sedel za masívnym stolom vo pracovni na Kensve III a čítal reporty agentov zo svojich sietí. Menej dôležité dával bokom, ráno ich rozdelí medzi svojich najlepších akolytov.
Pri jednom zastal. Symbol, ktorým bol podpísaný, nevidel už desiatky rokov. Takmer zabudol. Takmer.
Ukľudnil sa a porušil jednoduchú pečať.  Privreté oko a polovica tváre. Zhlboka sa nadýchol a otvoril správu. Purpurové zabezpečenie. Na senzor pod pečaťou priložil svoj prsteň.
               
Starý tanec. Krivá tvár. Veľký nepriateľ.
Čepeľ, ktorá nespí. Hviezda a špinavá rozeta.
Aterna Prime. Nečakaj pozvanie.
-V-

                Pôvodne mal v úmysle ostať na Kensve III počas obdobia búrok a zúčastniť sa festivalu Martýrov, ale čosi v tej správe... Nie, on by nikdy neposlal niečo, čo nie je naliehavé. Otázkou iba ostáva, komu tým chce pomôcť. Mne, Impériu, alebo sebe? To sa uvidí cestou.
                Načiahol sa po stole, posunul na rohu spiaceho gyrinxa Hastur a zapol interkom a zobudil Ravana.

                „Veríš mu?“ opýtal sa Ravan, keď dočítal správu a vypočul si vysvetlenie.
„Čiastočne. Čiastočne samozrejme nie, nemôžem. Je, kto je. Ale kedysi dávno sme si pomohli, niečo mi dlží a viem... viem ako veľmi nenávidí warp,“ odvetil Harken a obom nalial amasec z Gefionu.
„Nemôžu to byť len...“
„...plány v plánoch iných plánov?“ dokončil inkvizítor. „Samozrejme Ravan, s tým počítam a pripravíme sa na to.“
„Takže odlietame zajtra? Pripravím tím. Máme niekoho na Aterne?“
„Samozrejme,“ usmial sa škodoradostne inkvizítor pohladiac Hastura. „Je tam istá akrobatka. Ale varujem ťa, tvoja účasť je povinná.“
„A doprdele...“ dopil amasec a vstal. Mierne sa mu roztriasli ruky. „Idem dať dokopy ľudí. A... Harken. Aspoň viem, že žije. Mohol si...“
„...nemohol. A už poď. Poďakovať mi môžeš neskôr.“
Keď Ravan odišiel a inkvizítor osamel, privolal si cheruba. Rýchlo napísal správu a poslal ho do daždivej noci Kensve III.


+++Čepeľ, ktorá nespí+++

                Čakal. Cítil, že sa čosi pohlo. Ale čakal. Ako už desiatky milénií. Nebolo mu to príjemné, ale nič iné neostávalo. Ostatne nie, že by čas pre neho niečo znamenal. Ale tu, zaliaty v realite... tu je to trochu nepríjemné.
Čakal. Čo iné mohol robiť? Veci sa už pohli, niekto si na neho spomenul. Nižšie bytosti začali hľadať. Koľko im to bude trvať? Kto ho nájde? Podlomí sa mojej vôli? Keby mohol, usmial by sa. Pamätal si ten pocit, tú mimiku tváre. Koho to bola tvár? Ktorej rasy? Už si nepamätá. Ale bola krásna, keď sa usmiala. Ako skončila? Ach, áno. Tak, tak skončila. Ako každá. Každý nižší...
No kde ste? Chcem sa baviť.

16 May 2016

+++ Misia: Cesta späť +++

+++ Deň: 13 134 989 M41 +++

+++ Pustina Charakor , cesta zo stanice Pí na základňu Outpost IX +++
+++ Aterna Prime +++

Bojom skúšaná jednotka seržanta Finn Grinskeho zo 116. regimentu PDF "Thunderers" sa po útoku na nimi stráženú stanicu Pí vydala na cestu späť na Outpost IX. Dva dni po útoku ich vystriedala nová, posilnená jednotka.
Celá Finnova jednotka ticho sedela na sedačkách, priestor bol zaplnený ich osobnými vecami, rozličným náradím a poškodenými vecami, ktoré viezli do Outpostu IX na opravu.
Mŕtva sestra špitálnička bola zabalená v bielej plachte svojho rádu na korbe chiméry, jej ornamentami zdobené brnenie bolo uložené pri Finnovi.
Samotná chiméra neplnila funkciu bojového vozidla pechoty, táto bola stará s nefunkčným kanónom a vymontovaným bolterom, slúžila iba na transport vojakov a materiálu medzi Outpostom IX a stanicami v pustine.


Finn sedí medzi svojimi mužmi, ale cíti sa sám. Osamelý sa stráca v spomienkach na udalosti zo stanice, drsný pohyb transportéru mu pomáha upadnúť do polospánku. Dúfa, že si ho nik nevšíma. Že nik z jeho mužov nevidel, čo sa stalo. Verí, že jeho silu nik nespozoroval tak, ako tú mínu...
Mínu? Mína! Chce zakričať, varovať svojich mužov, ale než stihne zakričať, svet exploduje.

 
Nástražný systém renegátov z pustín explodoval pod chimérov, zabil vodiča a ťažko zranil troch mužov z jednotky. V kriku a chaose sa vojaci naučenými pohybmi dostali von, aby sa následne ocitli pod paľbou renegátov, ktorí prichystali pascu.
 
 
Finn Grinske vzal spod lavice na ktorej sedel, malý talizman, ktorý dostal od sestry špitálničky Grie. Stará orlica ho hriala v dlani, keď z dymiacej trosky vybehol s bolt pištoľou von.

 
Renegáti z pustín, ich telá sú pokryté pľuzgiermi a následkami ožiarenia, drobným prachom zmiešaným so sadzami a dehtom, ktorý prší z rafinérií. Tváre si chránia maskami rozličných kvalít.

 
Kňaz Frank bojuje s troma útočníkmi, než ho prebodol šampión chaosu.


Finn Grinske rozsekal vlajkonoša, ktorý sa po ňom rozbehol a udržoval obranu pri vraku chiméry.
Vojak Finesky zakľakol a počas krycej paľby volal vysielačkou o pomoc.
 
 
Masaker pri prepadnutom vozidle pokračuje, šampión renegátov neohrozene beží na Finna.


Z pustiny sa vynára patrola vojakov PDF v zdobených uniformách elitných formácií. Počuli Fineskeho volanie o pomoc a zaútočili na renegátov.

 
Zúfalá patrola sa bráni nájazdníkom. Každý je už zranený, no boj nevzdávajú.


Stál nad krvavým telom nepriateľa, z čepelí rotomeča kvapkala na vyprahnutú pustinu krv. Dychčal, krvácal z nových rán, ale stál. A víťazil. Ďalší nepriateľ, ďalší renegát, ďalšia mŕtvola...
Pri treťom, štvrtom mal pocit, akoby ho miatli zmysly. Hlasy na okraji vedomia, rádioaktívna hmla. Pachuť kovu v ústach, náhla bolesť hlavy. Cez hmlu zazrel mohutnú postavu renegátskeho veliteľa. Talizman v ruke páli, hýbe sa. Ťahá zmäteného Finna do pustiny tam, kde sa v opare rysujú pahorky.
 

Obrovitá postava beží za Finnom, výstrely z pištolí zafarbujú hmlu a ešte viac mätú Finnove zmysly.
Ale pahorky sú blízko, tmavá jaskyňa volá..


Navrátilci sa s pomocou prišlej patroly ubránili útoku a počítali straty. Ďalší muži padli, príliš zranení, než aby zvládli pochod späť po vlastných. Ale najhoršie bola strata seržanta Grinskeho, ktorý podľa všetkého padol v boji so šampiónom renegátov