+++Civitas Imperialis: Guarantee the safety and assurance of any citizen of the Imperium of Mankind, wherever he or she travels or sets foot within the lenght and breadth of the Imperium+++
Brat knihovník Varus sedel na sedadle trasúceho sa Búrkového havrana. Mal privreté oči a v bezpečí medzi svojimi bratmi spomínal.
Pred rokmi stál spolu s nepočetným oddielom bratov z piatej centúrie ako posledná línia obrany proti zradcom z vlastných rád. Jedno z najprísnejšie strážených tajomstiev kapituly, jediná stigma na niekoľko tisícročnej čistej histórii.
Taktická jednotka seržanta Domona, skupina veteránov a útočná jednotka seržanta Elenta boli to jediné, čo stálo zradcom v ceste ku kozmodrómu kapituly a bezpečnému úniku spolu s pokladmi zo zbrojnice kapituly.
Nepočetnú skupinu lojálnych mariňákov na poslednú chvíľu podporil oddiel vozidiel kapituly na čele s tankom predátor vyzbrojeným laserovými kanónmi. Pancierové vozy sa zabárali do vlhkej zeme.
Cez rannú hmlu a búrku na mokrinách Adanhall vidieť v popredí iba siluety mohutných terminátorských brnení zradcov z prvej centúrie, ktorých vedie archzradca Anaris. Centurión Anaris. Meno hanby. Meno, ktoré nikdy neupadne do zabudnutia.
Varus mávne okovanou päsťou energozbroje, odopne meč a zavelí k postupu.
Ubehli roky. Desaťročia. Ubehlo veľa času aj pre hviezdneho mariňáka. Ale kapitula nikdy nezabudla. A teraz, keď na Meliane IV objavili možno ich stopu... spomienky sa vracajú so zarážajúcou čistotou.
Motory Búrkového havrana ticho revú cez obrnený plášť a celý stroj vybruje. Zostup na povrch. Prvý dotyk nového sveta. Štandardná pozemská kategória, v minulosti terraformovaný a teraz obývaný priemernou populáciou imperiálnych občanov. Svet zmietaný vojnou. A my, pripomenul si Varus, my ideme za vlastným cieľom.
Nebo sa vyjasnilo, miznúca hmla odhalila tucet zradcov v nezničiteľných brneniach. Z dvojice náramenných odpaľovačov vyleteli rakety smerom na Elentovu jednotku, ku ktorej sa Varus pripojil. Bratia sa kryli, no jedného explózia odhodila dozadu. Ostal ležať nehybne na zemi. Vrátime sa poň...
Raketám odpovedal predátor Iulius, prastarý hrdina kapituly. Stroj, ktorý slúži už po viac ako päť storočí. Dvaja zradci spadli, brnenia obalené zámotkom modrastých zábleskov energie.
„Za Cisára!“ Varov hlas nikdy nebol tak neistý, nikdy neznel menej presvedčivo. Prikázal útočiť na svojich bratov. Na padlých anjelov Cisára. Na tých, ku ktorým ešte nedávno s úctou vzhliadal.
Na veteránov prvej centúrie.
Dnes bol Iulius znova pri ňom. Visel na bruchu Hromového jastraba, ktorý zostupoval s útočnou vlnou. Druhý jastrab mal byť už na zemi a vyložiť Baal predátor menom Io a ľahký prieskumný speeder.
Varus vedel, že to dole bude ťažké. Stopy po zradcoch našli techmariňáci v havarovanom núdzovom module. Lenže ten ležal na hranici orkského teritória. A v Cisárovom tarote Varus videl, že sa musí ponáhľať. O trosky prejavil záujem aj orkský náčelník.
Prudké pribrzdenie. Kovový hlas: „Pristátie o 10sekúnd bratia. Deväť. Osem...“
Seržant útočnej jednotky Remus mlčky prekontroloval ručný plameňomet a zapálil knot. Do všetkých zvukov naokolo sa pridalo tiché syčanie.
Útočná jednotka sa pripravila, brat za bratom odriekali modlitby, prísahy alebo mlčali. Mladý brat Antros, ktorého bola toto prvá misia po postupe z radov skautov, si nasadil helmu a hvizdol.
Mladosť.. privrel oči Varus.
Chuť boja a krvi a spravodlivého násilia v ňom zahlušila všetky predchádzajúce pochybnosti. Oni boli zradcovia. Oni boli nepriatelia. Je iba logické, že museli zomrieť. Zradili všetko na čo kapitula prisahala. Zradili kapitulu, zradili dokonca samotného Cisára. Okradli kapitulu. A zapredali svoju dušu... knihovník sa prikrčil a uhol rýchlej čepeli rotomeča. Vystrelil päsť a zasiahol zradcu v energozbroji do brucha. Adamantium a plastoceľ zapraskali, no vydržali. Varov silový meč sa rozsvietil energiou a ľahkým švihom rozrazil súperovi tvár. Ten kľakol na kolená a spustil ruky k boku. Poprosil o odpustenie a Varus mu ho udelil. Uprostred šialeného boja. Uprostred bratovražednej vojny. Doprial si čas a čistým sekom uťal zradcovi hlavu. Od samotného Cisára sa mu cez hnev svôjho služobníka dostalo odpustenia.
Varus sa rozhliadol okolo seba. Mŕtvoly terminátorov ležali rozstrieľané v priehlbine po vyschnutej rieke. Mŕtvoly zvyšných veteránov rozosiate po mokrinách medzi prastarými kameňmi, bahnom, zeleňou nízkych rastlín a vodou.
Všetci mali na ramenách rovnaké znaky ako Varus. Vo víťazstve ucítil trpkú príchuť. No zároveň videl pokrútené, zosmiešnené znaky cisárskeho orla prepletené so znakmi večného nepriateľa. Nákaza chaosu. Tak predsa to boli zradcovia. Predsa...
Trpká príchuť zmizla. Takmer.
Čo spôsobí, že brat zradí brata, Varus? Čoho sa máš obávať?
Dnes už na to nemôže myslieť. Rampa Búrkového havrana spadla dolu. Jasný deň, opak toho pred rokmi. Bratia zbehli po rampe dolu a vonku si nasadili skákacie prístroje. Zaznel pokrik kapituly, sláva Cisárovi. Nad hlavami videli ďalšie stroje. Jeden zo svojich útrob zhodil kustódov - čestnú stráž kaplana Samariusa, ktorá sa pripojila k útoku. Druhý pristál a z jeho útrob vyšli ďalší bratia útočnej jednotky brata seržanta Gaiusa.
Chýbala už iba jednotka brata seržanta Initosa, ktorú niesol Hromový jastrab v transportéri nosorožec.
Do piatich minút ale boli všetci na zemi a systematicky začali prehľadávať okolie. Terénu dominovala ruina prastarej pevnosti a zvyšky prefabrikovaných imperiálnych budov. Na rozdiel od pevnosti boli tieto vypálené a zničené len nedávno. Podľa špinavých graffity a háld odpadu orkami.
Auspex potvrdil prítomnosť trosiek modulu no tiež aj prítomnosť hordy orkov. Varus požiadal bojovú loď Božská čepeľ o pomoc. Odpoveďou mu bolo poslanie Varria. Brata zakutého tisíc rokov v sarkofágu mocného dreadnoughta. Letel na pomoc v pristávacom module.
Prelietavajúce stoje kapituly odistili bomby s napalmom a pripravili sa na krytie. Bratia sa chystali na nevyhnutný stret.
Anaris unikol. Zradca sa vytratil. On a traja jeho najbližší medzi mŕtvymi zradcami neboli. Vyparili sa vo večných hmlách Adanhallu. Pomohli im sily, ktorým zapredali svoju dušu? Alebo im pomohol zradca medzi bratmi, ktorí ich zastavili?
Nik nevedel, nik netušil. Neprišiel na to ani koncil knihovníkov kapituly. Ani Cisársky tarot.
Anaris unikol a s ním mnoho tajných pokladov kapituly Meče Ultimy. Mnoho zbraní a svätých relikvií. Ich opätovné získanie bude stáť kapitulu mnoho krvi a energie.
Anaris unikol. Potupa a hanba, ktorá nikdy nebola zmitá.
Sklonil sa nad nehybným telom mohutného orkského bossa a zaprel sa nohou o jeho hruď. Silno potiahol a oslobodil tak meč hlboko zaseknutý v jeho hlave. Z rany a očí stúpal dym ako horeli posledné zvyšky mimozemského mozgu. Silný psychický výboj knihovníka Varusa spálil vnútro orkského náčelníka.
Varus sa vzpriamil a rozhliadol okolo seba. Naokolo ležali pokrútené telá zranených bratov zakutých v modrej zbroji a mŕtvych orkov a ich motoriek. Krvavý kúpel bol dokončený avšak jeho koniec bol viac než otázny. Mnoho bratov zaplatilo za pár získaných fragmentov informácií životom. Mnoho ich bolo zranených a snáď každá jedna zbroj bola poškodená.
A jeden jediný ork unikol na motorke krytý prachom a dymom. Žiaľ práve tento odniesol väčšinu fragmentov z bojiska preč a sťažil tak prácu techmariňákom kapituly.
Brat knihovník pomohol na nohy seržantovi Remusovi a podoprel brata Androsa. Zahľadel sa na unikajúceho orka.
„Tu brat Varus. Všetkým Búrkovým havranom: návrat na našu pozíciu a vyzdvihnutie. Bratia, stiahnite sa na mňa,“ mimovoľne sa dotkol jedného z mnohých znakov imperiálnej orlice, keď videl brata apotekára kľačať nad padnutým bratom z Imitosovej jednotky. S modlitbou na perách vyberal z mŕtveho genoštep. Za ním sa dal do pohybu prastarý Iulius a neohrabaná silueta Varria.
„Hromové jastraby, vyzdvihnúť stroje. Orol ty leť za unikajúcim a preskúmaj terén. Podávaj hlásenia, vrátime sa po teba,“ posledné slová patrili rýchlemu speedru, ktorý sa okamžite odpútal od skupiny mariňákov a vyrazil určeným smerom.
Toto je sotva slávny začiatok, pomyslel si Varus. Ale Cisár dá, aby sme našli svoje hriechy a očistili sa od nich. Melian IV, budeš naším vykúpením?
+++Bitka o Orfeus+++
+++Imperium vs Chaos: 1000pts+++
+++ZRudi vs IronMaiden+++
Kapitán Tarzik s napätím sledoval senzorové obrazovky a dúfal, že zvyšok flotily dorazí včas. Preklínal admirálove rozhodnutie pátrať po pirátoch vo viacerých sektoroch medzi asteroidmi a planétkami na okraji sústavy Alirs. Teraz stál na orbite Orfea úplne sám proti postupujúcemu krížniku chaosu. Pohľadom zablúdil na taktickú obrazovku zobrazujúcu renegádsky krížnik. Ten bol takmer o polovicu väčšia než jeho Neporaziteľný.
Krížnik triedy Slaughter opustil kryt prašného mračna a naberal na rýchlosti, vo vhodnej vzdialenosti k zahájeniu paľby bude čoskoro. Maximálne dvadsať minút, odhadoval Tarzik. Ľahký krížnik triedy Dauntless využil gravitačné pole planéty na zmenu pozície, aby dokázal využiť plnú silu svojich predných laserových batérii. Máme jednu, možno dve salvy, odhadoval Tarzik. A keď sa dovtedy neukáže admirál Striebke, Cisár nám pomáhaj.
Znova rozkázal vyslať do éteru správu o napadnutí Orfea. Zo základne na planéte mu hlásili ďaľšie energeticke kontakty, dosiaľ však v dostatočnej vzdiaľenosti.
"Za Cisára! Pripravte sa k boji!" znelo plastocelovým kolosom, keď vyšiel ponad planétu a zameral protivníka. Tarzik na jednej z obrazoviek videl nezreteľnú siluetu krížnika triedy Slaughter ako sa veľkou rýchlosťou blíži k planéte pod ním.
Otočil svoju mohutnú postavu v uniforme na zbraňových dôstojníkov.
"Laserové batérie pripraviť!"
Dôstojníci sa sklonili nad prístroje a mostíkom sa ozvala sústredená modlidba ku Strojovému bohu. Tarzik sám prosil Cisára o požehnanie.
Onedlho sa ozval rozkaz:
"Paľte!"
V predu na prove sa zablyslo, loďou sa rozľahli sotva zreteľné otrasy. Na chvíľu zavládlo hrobové ticho, ktoré prerušil až senzorový dôstojník.
"Cieľ zasiahnutý! Štíty dolu! Oheň na prove! Cisár buď pochválený, všetky tri rany zásah!"
Kapitán Tarzik, už starší muž s tridsiatimi troma rokmi aktívnej dôstojníckej služby vedel, že lepší zásah sa im ani podariť nemohol. Ale rovnako dobre vedel, že je to sotva škrabanec na obrovskej konštrukcii temného krížniku chaosu. Ten sa približoval s rovnako desivou rýchlosťou ako doteraz.
Na predných palubách nabíjali servitori, nevoľníci s mužstvom laserové batérie na ďalší výstrel. Obsluhy bočných delostreleckých batérií a protilietadlových veží zatiaľ v napätí čakali na rozkazy, pridelené palubné jednotky bezpečnosti stáli na stanovištiach pripravené na nevyhnutný boj, ktorý sa prenesie na palubu Neporaziteľného.
Druhá salva z laserových batérií následovala už po zapojení sa diel krížniku chaosu. Paluby Neporaziteľného sa desivo otriasali, štíty praskali, padali a znova boli obnovované generátormi, okolo ktorých horúčkovito pobehovali technokňazi s modlidbami upokojenia na perách a mocnými nástrojmi v rukách. Praskali staré potrubia, do útrob lode sa valil dym, špinavá neprefiltrovaná voda a para. Plazmový reaktor ochladzovali na núdzovom režime, mohutný plastocelový trup začínal praskať a do priestoru vylietali prvé obláčky atmosféry. A ľudí.
Druhá salva sotva oslabila štíty krížniku, ktorý sa dostal dostatočne blízko na vyslatie útočných kománd. Kapitán Tarzik sa pokúsil oplatiť mu to rovnakou mincou, no zároveň zanechať na Neporaziteľnom dostatok mužov na efektívnu obranu. A tak sa medzi dvoma oceľovými gigantami, horiacimi, praskajúcimi energiou a zábleskami štítov, zjavili člny, rakety, malé lietadlá, torpédka i delostrelecké granáty strieľajúce Neporaziteľným v zúfalej snahe spôsobiť aspoň trocha škody.
Boj nablízko bol divoký, krutý a pre menšiu imperiálnu loď zničujúci. Ľavobok v plameňoch bol plný prasklín, dier a z priestorov delostreleckých batérií vyrážali do vesmíru fontány oranžových explózií. Ľahký krížnik v podstate zastal na mieste, motory nefunkčné a plazmové jadro na pokraji zrútenia. Kto mohol, opúšťal loď. Kapitán Tarzik, stál pri priezore, so zmesou strachu a rešpektu sa díval na svôjho vraha, obrovskú konštrukciu krížnika Slaughter. Ruky za chrbtom, oblečený v prehliadkovej uniforme, stál na mostíku sám. Vydal povel k opusteniu lode a všetci dôstojníci už dávno sedeli v záchranných člnoch.
Po lodi v agónii sa pohybovalo niekoľko zabudnutých renegádov a zopár zrádnych astartes. Pohybovali sa poničenými chodbami, rozosievali paniku a skazu. Palubná bezpečnosť síce s veľkým úsilím odrazila hlavný nápor síl chaosu, no niekoľko skupín sa dostalo až k mostíku. Za kapitánom stále nehybne stojacim oproti krížniku chaosu, ležalo na špinavej, zakrvavenej zemi medzi desiatkami mŕtvol, veľké telo zakuté v strieborno-žltom adamantiovom brnení astartesa. Zradcu. Rúhača.
Na mostíku Neohrozeného stál v podobnej pozície ako Tarzik admirál Rudolf Striebke. Sledoval vopred prehraný zápas Neporaziteľného s omnoho silnejším súperom. A čakal.
Desiati lex-matematici pomáhali vrchnému strelcovi Hanseltovi so zameraním nova-kanónu na cieľ. Striebke dúfal, že zásah bude presný a neohrozí ľahký krížnik jeho flotily.
Posledné hlásenia od skenerov dlhého dosahu hovorili o rýchlo sa približujúcej lodi smerom z ľavoboku a jednej zpredu. Priamo oproti Neohrozenému a Nezničiteľnému vleteli do systému eskortné lode triedy Cobra nasledované ľahkými korvetami triedy Sword. Dohromady šesť ľahkých lodí sa hnalo smerom odkiaľ prichádzali dva ďalšie silné signály. Kapitán Ballis z lodi Nezmieriteľný informoval admirála, že ho nasleduje na plný výkon smerom a čoskoro dorazí.
"Paľte!" rozkázal Striebke úsečne. Loďou otriasol slabší úder ako strela z nova-kanónu vyrazila podsveteľnou rýchlosťou k svojmu cieľu. Okamih nato exlodovala priamo na cieli, trhajúc krížnik chaosu na kúsky.
Tarzik nezmenil svoju pozícu, čakal až Neporaziteľný odpláva priestorom z dosahu nepriateľa. Alebo, a to skôr, až ho krížnik chaosu nemilosrdne rozstrieľa na kúsky plastocele. Neustále upieral pohľad na protivníka, ktorého nikdy z takej blízkosti nevideľ. A už ani neuvidí, blesklo mu hlavou.
V tom momente vesmír vybuchol v záplave jednoliateho bieleho svetla a donútil Tarzika zavrieť oči a inštinktívne sa skloniť. Vo vesmíre nepočuť zvuk, no exlpóziu nova-kanónu cítili všetci v okolí. Všetci, ktorých nezasiahol.
Slaughter sa zlomil v polke, praskol ako drevená vetva, vypustil do horiaceho priestoru svoje špinavé, olejové, kyslíkové, ľudské i neľudské vnútornosti, kusy strojov, tankov, diel, koľají. Všetkého čo mal v zdanlivo bezodných útrobách. Tarzik zdesene sledoval náhlu skazu krížniku, keď si všimol vzrastajúcej žiary v miestach gigantickej strojovne. V jej útrobách sa rodilo slnko. A chystalo sa explodovať.
Za krátky okamih celý zvyšný kapitánov svet zaplnila žiara vybuchujúceho reaktoru a pohltila jeho vlasntú, smrteľne ranenú loď.
Admirál Striebke s divným pocitom osobného sklamania sledoval skazu dvoch lodí. Kapitán Tarzik bol skvelý veliteľ s disciplinovanou posádkou a hoci veril, že Tarzik vydal rozkaz na opustenie lode, explóziu nova-kanónu a výbuchy oboch reaktorov nemohol nik prežiť. Modlil sa len k Cisárovi, za dobré kryty a filtre na budovách na Orfeovi, oba výbuchy zasiahli povrch planéty a v plameni vaporizovali takmer neznateľnú atmosféru planétky.
Dlho nad stratou nemohol uvažovať, alarm hlásil rýchle približovanie ďaľšieho krížniku triedy Slaughter z ľavoboku.
"V dostrele za dvadsať minút, lord admirál!"
"Pripraviť posádky bombardérov! Batérie na ľavom boku do pohotovosti! Laserové batérie červený poplach! Natočiť na ľavobok! Loď, udržujte stabilný kurz smerom na Orfeus! A kontaktujte kapitána Ballisa. Nech sa ponáhľa!" jeho rozkazy sa začali rozliehať celou loďou. Posádka ožila modlidbami, námahou a vzrušením.
Nezničiteľný, krížnik triedy Lunar, udržoval pozíciu mierne pred Neohrozeným, chrániac ho pred možným náhlym útokom od hlavnej skupiny chaosu, približujúcej sa z pravoboku.
"Tri, dva, jedna. Paľ!" Striebke sledoval hlásenia dôstojníkov-pozorovateľov o škodách na nepriateľskej lodi. Delostrelci sotva preťažili štíty a laserové batérie úplne minuli. K cieľu letela letka bombardérov, no krížnik vyzeral nepoškodený. A z vlastnej skúsenosti vedel, že jeden z týchto vražedných strojov by mohol veľmi vážne poškodiť aj jeho vlastnú loď a dovoliť tak zvyšku flotily nájazdníkov, aby ich prekonali a zničili.
Našťastie, Cisár buď pochválený, mám v zálohe eso, pomyslel si s úsmevom a vydal kódovaný rozkaz kapitánovi Ballisovi a jeho formácii. Odpoveď došla skôr než stihol renegádsky krížnik opätovať paľbu.
Spoza prašného mračna z dávno rozbitej kométy vyrazila za svojim cieľom skupina kapitána Ballisa. Ľahký krížnik Nezmieriteľný a dva eskortné torpédoborce spustili ihneď paľbu a cieľ dostal plný zásah. Po celom pravom boku Slaughtera sa rozhoreli ohne, mohutný trup sa poohýbal a popraskal. Jedna zo strieľ zasiahla gigantický motor v zadnej časti lode a tá sa následne stala neovládateľnou.
Jedinou prekvapivou salvou sa flotila zbavila veľkej hrozby a ťažko poškodený krížnik neškodne preplával ponad strieľajúce lode admirála Striebkeho.
"Bombardéry sledujte protivníka! Flotila, kurz na Orfeus a otočiť sa v jeho gravitačnom poli! Ballis vyraz priamo na cieľ!"
V tom sa povedľa ľahkých torpédoborcov triedy Sword a Cobra vynoril z priestoru krížnik triedy Styx.
Admirál Striebke reagoval rýchlo a skôr než jeho loď stihla vojsť do gravitačného poľa Orfea, jeho lex-matematici na čele s Hansletom zamerali Styx a vystrelili nova-kanónom. V nevhodnom uhle, s krátkym časom na dokonalé zameranie a v príliš veľkej rýchlosti lode, Hanslet dokázal presne zamerať a strela rozpútala na Styxe hotové peklo. Anihilovala veľkú letku útočných bombardérov, ktoré Styx práve vypustil a teraz smerovali na torpédoborce triedy Sword po jeho ľavoboku. No hlavne poničil mostík, zapálil hangáry, prerušil spojenia medzi streleckými palubami a dostatočne vyradil loď z ďalšej akcie. Jej kapitán začal s úhybnými manévrami a zmizol v priestore. Neskôr boli na jeho pozíciu vyslané letky bombardérov a sondážnych lietadiel, ale okrem množstva trosiek nič nenašli.
Vrchný veliteľ nájazdníckej flotily videl, že jeho odvážny plán na zničenie základne na Orfeovi nevyšiel a pokúsil sa o útek. Prenasledovaný skupinou kapitána Ballisa, ostrelovaný nova kanónom tentoraz už bez výrazného úspechu, stretol sa s jednotkou fregát Cobra, ktorý hrdinsky vyrazili k útoku.
S Cisárovým požehnaním zasiahli torpédami vreckovú bitevnú loď triedy Repulsive, spôsobiac znateľné škody. Nepriateľ nemal zľutovania a ako dopadali na Repulsive prvé torpéda, posledná Cobra sa menila v anonymný oblak superhorúcich trosiek.
Tri hodiny po vypálení prvej salvy od Neporaziteľného nastal kľud. Zvyšné protivníkove lode utiekli, iba jedna nepoškodená. Adepti od senzorov hlásili zničenie jedného krížniku triedy Slaughter a ťažké poškodenie na druhom . Ťažko poškodeý bol aj krížnik triedy Styx a ľahšie poškodená bola vrecková bitevná lod Repulsive.
Imperiálne námorníctvo na oplátku prišlo o ľahký krížnik Dauntless a štyri fregaty Cobra.
Admirál Striebke obetoval dlhú modlidbu Cisárovi za mrtvých na Neporaziteľnom a zakázal sláviť víťazstvo.
