+++Bodeamus Konx+++
Bledá žena v rohu
miestnosti sa zachvela. Vzduch ochladol a na predmetoch v jej blízkosti
sa znenazdajky vytvorila inovať. Bodeamus bol pripravený. Stál v ochrannom
kruhu a v rukách mal amulety a svoju palicu moci.
„Odpovedz!“ vykríkol na spútanú ženu. „Odpovedz!“
„Warp... Warp o tebe vie Bodeamus... „
šepkal hlas, ktorý jej nemohol patriť. Akoby sa s ním aj zhmotnila chuť
krvi a bronzu a poletovala miestnosťou.
„Odpovedz! Kde je Nawarraz! Kde je zradca!“
tvár starého inkvizítora sa stiahla hnevom a bojom so silami warpu.
„Vie o tebe! Hľadá to, čím ťa zastaví!“
krehké telo ženy sa skrútilo do nesprávnych uhlov, chlad, ktorý z nej sálal
zosilnel.
„Nawarraz, démon! Nawarraz! Nestrácaj čas
so zbytočnosťami!“ Bodeamus vyslal na zúbožené telo silný prúd moci. Žena
vykríkla svojim aj démonským hlasom. Skrútila sa sama do seba, končatiny jej
však smiešne trčali každá na inú stranu. Reťaze, ktorými bola priviazaná k stene
sa začali triasť.
„Aterna.. Aterna Prime Bodeamus... tam si
ťa nájde. Tam je...“ začal démon, ale skončila už sama žena.
V miestnosti
sa prudko dvihla teplota, sila moci warpu ustúpila. Bodeamus chvíľu čakal v kruhu,
potom pomaly vycúval. Díval sa na bledú ženu, ktorá sa zničene triasla v rohu,
spútaná a dolámaná.
„Tak teda Aterna Prime,“ usmial sa sám pre
seba a mimovoľne stisol jedno z tlačítok na stene. Zo stropu sa spustila
servolebka, priblížila k žene a dvoma rýchlymi vpichmi vstrekla jed.
Keď Bodeamus odchádzal, žena pokojne, s úsmevom
na tvári, zaspávala.
+++Harken deBriss+++
Sedel
za masívnym stolom vo pracovni na Kensve III a čítal reporty agentov zo
svojich sietí. Menej dôležité dával bokom, ráno ich rozdelí medzi svojich
najlepších akolytov.
Pri jednom zastal. Symbol, ktorým bol
podpísaný, nevidel už desiatky rokov. Takmer zabudol. Takmer.
Ukľudnil sa a porušil jednoduchú
pečať. Privreté oko a polovica tváre.
Zhlboka sa nadýchol a otvoril správu. Purpurové zabezpečenie. Na senzor
pod pečaťou priložil svoj prsteň.
Starý tanec. Krivá tvár. Veľký
nepriateľ.
Čepeľ, ktorá nespí. Hviezda a
špinavá rozeta.
Aterna Prime. Nečakaj pozvanie.
-V-
Pôvodne
mal v úmysle ostať na Kensve III počas obdobia búrok a zúčastniť sa
festivalu Martýrov, ale čosi v tej správe... Nie, on by nikdy neposlal
niečo, čo nie je naliehavé. Otázkou iba ostáva, komu tým chce pomôcť. Mne,
Impériu, alebo sebe? To sa uvidí cestou.
Načiahol
sa po stole, posunul na rohu spiaceho gyrinxa Hastur a zapol interkom a zobudil
Ravana.
„Veríš
mu?“ opýtal sa Ravan, keď dočítal správu a vypočul si vysvetlenie.
„Čiastočne. Čiastočne samozrejme nie,
nemôžem. Je, kto je. Ale kedysi dávno sme si pomohli, niečo mi dlží a viem...
viem ako veľmi nenávidí warp,“ odvetil Harken a obom nalial amasec z
Gefionu.
„Nemôžu to byť len...“
„...plány v plánoch iných plánov?“
dokončil inkvizítor. „Samozrejme Ravan, s tým počítam a pripravíme sa
na to.“
„Takže odlietame zajtra? Pripravím tím.
Máme niekoho na Aterne?“
„Samozrejme,“ usmial sa škodoradostne inkvizítor
pohladiac Hastura. „Je tam istá akrobatka. Ale varujem ťa, tvoja účasť je
povinná.“
„A doprdele...“ dopil amasec a vstal. Mierne
sa mu roztriasli ruky. „Idem dať dokopy ľudí. A... Harken. Aspoň viem, že žije.
Mohol si...“
„...nemohol. A už poď. Poďakovať mi
môžeš neskôr.“
Keď Ravan odišiel a inkvizítor osamel,
privolal si cheruba. Rýchlo napísal správu a poslal ho do daždivej noci
Kensve III.
+++Čepeľ,
ktorá nespí+++
Čakal.
Cítil, že sa čosi pohlo. Ale čakal. Ako už desiatky milénií. Nebolo mu to
príjemné, ale nič iné neostávalo. Ostatne nie, že by čas pre neho niečo
znamenal. Ale tu, zaliaty v realite... tu je to trochu nepríjemné.
Čakal. Čo iné
mohol robiť? Veci sa už pohli, niekto si na neho spomenul. Nižšie bytosti
začali hľadať. Koľko im to bude trvať? Kto ho nájde? Podlomí sa mojej vôli? Keby
mohol, usmial by sa. Pamätal si ten pocit, tú mimiku tváre. Koho to bola tvár? Ktorej
rasy? Už si nepamätá. Ale bola krásna, keď sa usmiala. Ako skončila? Ach, áno. Tak,
tak skončila. Ako každá. Každý nižší...
No kde ste? Chcem
sa baviť.
No comments:
Post a Comment