8 Mar 2011

+++Melian IV - Prvý boj+++

+++Melian IV - Prvý boj+++

Brat knihovník Varus sedel na sedadle trasúceho sa Búrkového havrana. Mal privreté oči a v bezpečí medzi svojimi bratmi spomínal.

Pred rokmi stál spolu s nepočetným oddielom bratov z piatej centúrie ako posledná línia obrany proti zradcom z vlastných rád. Jedno z najprísnejšie strážených tajomstiev kapituly, jediná stigma na niekoľko tisícročnej čistej histórii.

Taktická jednotka seržanta Domona, skupina veteránov a útočná jednotka seržanta Elenta boli to jediné, čo stálo zradcom v ceste ku kozmodrómu kapituly a bezpečnému úniku spolu s pokladmi zo zbrojnice kapituly.

Nepočetnú skupinu lojálnych mariňákov na poslednú chvíľu podporil oddiel vozidiel kapituly na čele s tankom predátor vyzbrojeným laserovými kanónmi. Pancierové vozy sa zabárali do vlhkej zeme.

Cez rannú hmlu a búrku na mokrinách Adanhall vidieť v popredí iba siluety mohutných terminátorských brnení zradcov z prvej centúrie, ktorých vedie archzradca Anaris. Centurión Anaris. Meno hanby. Meno, ktoré nikdy neupadne do zabudnutia.

Varus mávne okovanou päsťou energozbroje, odopne meč a zavelí k postupu.

Ubehli roky. Desaťročia. Ubehlo veľa času aj pre hviezdneho mariňáka. Ale kapitula nikdy nezabudla. A teraz, keď na Meliane IV objavili možno ich stopu... spomienky sa vracajú so zarážajúcou čistotou.

Motory Búrkového havrana ticho revú cez obrnený plášť a celý stroj vybruje. Zostup na povrch. Prvý dotyk nového sveta. Štandardná pozemská kategória, v minulosti terraformovaný a teraz obývaný priemernou populáciou imperiálnych občanov. Svet zmietaný vojnou. A my, pripomenul si Varus, my ideme za vlastným cieľom.

Nebo sa vyjasnilo, miznúca hmla odhalila tucet zradcov v nezničiteľných brneniach. Z dvojice náramenných odpaľovačov vyleteli rakety smerom na Elentovu jednotku, ku ktorej sa Varus pripojil. Bratia sa kryli, no jedného explózia odhodila dozadu. Ostal ležať nehybne na zemi. Vrátime sa poň...

Raketám odpovedal predátor Iulius, prastarý hrdina kapituly. Stroj, ktorý slúži už po viac ako päť storočí. Dvaja zradci spadli, brnenia obalené zámotkom modrastých zábleskov energie.

„Za Cisára!“ Varov hlas nikdy nebol tak neistý, nikdy neznel menej presvedčivo. Prikázal útočiť na svojich bratov. Na padlých anjelov Cisára. Na tých, ku ktorým ešte nedávno s úctou vzhliadal.

Na veteránov prvej centúrie.

Dnes bol Iulius znova pri ňom. Visel na bruchu Hromového jastraba, ktorý zostupoval s útočnou vlnou. Druhý jastrab mal byť už na zemi a vyložiť Baal predátor menom Io a ľahký prieskumný speeder.

Varus vedel, že to dole bude ťažké. Stopy po zradcoch našli techmariňáci v havarovanom núdzovom module. Lenže ten ležal na hranici orkského teritória. A v Cisárovom tarote Varus videl, že sa musí ponáhľať. O trosky prejavil záujem aj orkský náčelník.

Prudké pribrzdenie. Kovový hlas: „Pristátie o 10sekúnd bratia. Deväť. Osem...“

Seržant útočnej jednotky Remus mlčky prekontroloval ručný plameňomet a zapálil knot. Do všetkých zvukov naokolo sa pridalo tiché syčanie.

Útočná jednotka sa pripravila, brat za bratom odriekali modlitby, prísahy alebo mlčali. Mladý brat Antros, ktorého bola toto prvá misia po postupe z radov skautov, si nasadil helmu a hvizdol.

Mladosť.. privrel oči Varus.

Chuť boja a krvi a spravodlivého násilia v ňom zahlušila všetky predchádzajúce pochybnosti. Oni boli zradcovia. Oni boli nepriatelia. Je iba logické, že museli zomrieť. Zradili všetko na čo kapitula prisahala. Zradili kapitulu, zradili dokonca samotného Cisára. Okradli kapitulu. A zapredali svoju dušu... knihovník sa prikrčil a uhol rýchlej čepeli rotomeča. Vystrelil päsť a zasiahol zradcu v energozbroji do brucha. Adamantium a plastoceľ zapraskali, no vydržali. Varov silový meč sa rozsvietil energiou a ľahkým švihom rozrazil súperovi tvár. Ten kľakol na kolená a spustil ruky k boku. Poprosil o odpustenie a Varus mu ho udelil. Uprostred šialeného boja. Uprostred bratovražednej vojny. Doprial si čas a čistým sekom uťal zradcovi hlavu. Od samotného Cisára sa mu cez hnev svôjho služobníka dostalo odpustenia.

Varus sa rozhliadol okolo seba. Mŕtvoly terminátorov ležali rozstrieľané v priehlbine po vyschnutej rieke. Mŕtvoly zvyšných veteránov rozosiate po mokrinách medzi prastarými kameňmi, bahnom, zeleňou nízkych rastlín a vodou.

Všetci mali na ramenách rovnaké znaky ako Varus. Vo víťazstve ucítil trpkú príchuť. No zároveň videl pokrútené, zosmiešnené znaky cisárskeho orla prepletené so znakmi večného nepriateľa. Nákaza chaosu. Tak predsa to boli zradcovia. Predsa...

Trpká príchuť zmizla. Takmer.

Čo spôsobí, že brat zradí brata, Varus? Čoho sa máš obávať?

Dnes už na to nemôže myslieť. Rampa Búrkového havrana spadla dolu. Jasný deň, opak toho pred rokmi. Bratia zbehli po rampe dolu a vonku si nasadili skákacie prístroje. Zaznel pokrik kapituly, sláva Cisárovi. Nad hlavami videli ďalšie stroje. Jeden zo svojich útrob zhodil kustódov - čestnú stráž kaplana Samariusa, ktorá sa pripojila k útoku. Druhý pristál a z jeho útrob vyšli ďalší bratia útočnej jednotky brata seržanta Gaiusa.

Chýbala už iba jednotka brata seržanta Initosa, ktorú niesol Hromový jastrab v transportéri nosorožec.

Do piatich minút ale boli všetci na zemi a systematicky začali prehľadávať okolie. Terénu dominovala ruina prastarej pevnosti a zvyšky prefabrikovaných imperiálnych budov. Na rozdiel od pevnosti boli tieto vypálené a zničené len nedávno. Podľa špinavých graffity a háld odpadu orkami.

Auspex potvrdil prítomnosť trosiek modulu no tiež aj prítomnosť hordy orkov. Varus požiadal bojovú loď Božská čepeľ o pomoc. Odpoveďou mu bolo poslanie Varria. Brata zakutého tisíc rokov v sarkofágu mocného dreadnoughta. Letel na pomoc v pristávacom module.

Prelietavajúce stoje kapituly odistili bomby s napalmom a pripravili sa na krytie. Bratia sa chystali na nevyhnutný stret.

Anaris unikol. Zradca sa vytratil. On a traja jeho najbližší medzi mŕtvymi zradcami neboli. Vyparili sa vo večných hmlách Adanhallu. Pomohli im sily, ktorým zapredali svoju dušu? Alebo im pomohol zradca medzi bratmi, ktorí ich zastavili?

Nik nevedel, nik netušil. Neprišiel na to ani koncil knihovníkov kapituly. Ani Cisársky tarot.

Anaris unikol a s ním mnoho tajných pokladov kapituly Meče Ultimy. Mnoho zbraní a svätých relikvií. Ich opätovné získanie bude stáť kapitulu mnoho krvi a energie.

Anaris unikol. Potupa a hanba, ktorá nikdy nebola zmitá.

Sklonil sa nad nehybným telom mohutného orkského bossa a zaprel sa nohou o jeho hruď. Silno potiahol a oslobodil tak meč hlboko zaseknutý v jeho hlave. Z rany a očí stúpal dym ako horeli posledné zvyšky mimozemského mozgu. Silný psychický výboj knihovníka Varusa spálil vnútro orkského náčelníka.

Varus sa vzpriamil a rozhliadol okolo seba. Naokolo ležali pokrútené telá zranených bratov zakutých v modrej zbroji a mŕtvych orkov a ich motoriek. Krvavý kúpel bol dokončený avšak jeho koniec bol viac než otázny. Mnoho bratov zaplatilo za pár získaných fragmentov informácií životom. Mnoho ich bolo zranených a snáď každá jedna zbroj bola poškodená.

A jeden jediný ork unikol na motorke krytý prachom a dymom. Žiaľ práve tento odniesol väčšinu fragmentov z bojiska preč a sťažil tak prácu techmariňákom kapituly.

Brat knihovník pomohol na nohy seržantovi Remusovi a podoprel brata Androsa. Zahľadel sa na unikajúceho orka.

„Tu brat Varus. Všetkým Búrkovým havranom: návrat na našu pozíciu a vyzdvihnutie. Bratia, stiahnite sa na mňa,“ mimovoľne sa dotkol jedného z mnohých znakov imperiálnej orlice, keď videl brata apotekára kľačať nad padnutým bratom z Imitosovej jednotky. S modlitbou na perách vyberal z mŕtveho genoštep. Za ním sa dal do pohybu prastarý Iulius a neohrabaná silueta Varria.

„Hromové jastraby, vyzdvihnúť stroje. Orol ty leť za unikajúcim a preskúmaj terén. Podávaj hlásenia, vrátime sa po teba,“ posledné slová patrili rýchlemu speedru, ktorý sa okamžite odpútal od skupiny mariňákov a vyrazil určeným smerom.

Toto je sotva slávny začiatok, pomyslel si Varus. Ale Cisár dá, aby sme našli svoje hriechy a očistili sa od nich. Melian IV, budeš naším vykúpením?